reklama

Potulky Prahou alebo „Dědek v klobouku!“

Prvý krát som bol v Prahe ešte za hlbokého totáča, keď pivo stálo 4,10,- KČS a vyprážaný syr s tatarkou a hranolkami 12,- KČS.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Zlaté časy, čo sa týka cien, aspoň dnes s nášho pohľadu. Do Prahy sme sa vybrali so spolužiakom pochádzajúcim práve z Prahy z ďalekého stredoslovenského mesta na starej škodovečke, presne takej akú mal doktor z filmu „Vesničko má středisková“. Aj kochat sa z nej dalo rovnako...:-) Mala len jednu chybu, zle sa jej zatvárali všetky dvere a občas v zákrute sa otvárali, čo našej ceste dávalo dobrodružný náboj. Do Prahy sme prišli celý aj škodovečka si spokojne krochkala, že je už konečne v cieli. Ale to netušila aká premávka ju čaká v centre. Vtedy sa ešte dalo jazdiť po Václavskom námestí a my sme boli hladní, ako keby nás práve pustili z odtučňovacej kúry a chceli sme sa najesť v Korune, čo bola na tú dobu najlacnejšia vývarovňa, ak to tak môžem nazvať. Chudobní študenti ako my, sme si vtedy nemohli dovoliť nejaký luxus. Iba tak držkovú polievku za 1,90,-KČS a vyprážaný syr za 12,- KČS. Aj to bol pre nás luxus...:-)  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Boli sme už skoro na Václaváku, keď Milan skríkol:

„Do prdele, dědek v klobouku!“  

Obzerám sa po chodníku na koho to kričí.

 „Tam ty vole, před námi v tom žiguláku! Určite zas neco vyvede!“  

Vtedy som zbadal asi 10 metrov pred nami v ľavom pruhu červený žigulák a za volantom starého chlapa v klobúku.  

„A prečo by mal niečo vyviesť? Nechápem?“ Krútim hlavou.

„Proto, že jsou to pořádní zmetkáři. Mám s nima neblahé skušenosti:“  

Začal som sa smiať jeho neodôvodneným obavám, keď v tom dedek v klobouku z ničoho nič prešiel bez smerovky do nášho pruhu.  

 „Do prdele vole, já to říkal!“ skríkol Milan do pištania pneumatík, ako skočil na brzdu.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale nestihli sme to ubrzdiť, ani sa nedivím, veď škodovečka nie je bavorák a boli sme v žiguláku. Skôr žigulák bol v škodovečke, pretože sme ho trafili predkom presne do pravého zadného svetla. Obrnený žigulák mal rozbité iba zadné svetlo a naša škodovečka mala z kufra krásne véčko. Milan vybehol z auta, ako keby ho vystrelili.  

 „ Do prdele dědku cos to udelal? Co s tím mám teďka dělat?“ bol teda poriadne vytočený, kto by nebol. Medzitým som z auta vystúpil aj ja.  

 „Kluci, prosím vás nehlaste to na bezpečnost, jsem v dúchodu a nechci mít problémy z bezpečákma. Tady vám dám pětset korun, len to nehlaste prosím.“ Pozreli sme s Milanom na seba a pokrčili ramenami.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Milan vezmi tých päťsto korún, nejako to vyklepeme. Aspoň budeme mať na útraty v Prahe,“ navrhol som.  

Nakoniec sme aj tak urobili a po 5 minútach nebolo po našej zrážke ani stopy. S našou poškodenou škodovečkou sme sa nejako dokotúľali pred Korunu. Len čo sme vystúpili, že sa ideme najesť, pribehol ku nám chlapík v koženej bunde.  

 „Ty vole, odprejskni s tou popelnicí, kazíš mi tady kšeft!“ vyblafol na nás.  

  „Aký kšeft, nikoho okrem teba tu nevidím. A my sa ideme len najesť do Koruny.“ Nedal som sa.  

„Ááá Slovák. Nekoupíš bony, dám ti dobrou cenu. Bon len za pětku. Bereš?“ hneď sa prejavil jeho obchodný talent.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 „Díky, chceme sa len najesť v Korune, nechceme ísť do Tuzexu.“  

 „Ak do deset minut neodprejsknete s tou popelnicí, budete mít co do činení s kámošema. Jasný?“  

To bola dosť vážna vyhrážka a my sme sa snáď už nikdy tak rýchlo nenajedli ako vtedy v Korune. Škodovečku nám vtedy vyklepal Milanov otec a tých päťsto korún sme minuli na diskotéky a pivo. Tak mi nakoniec dědek v klobouku pomohol poriadne spoznať Prahu - nielen cez deň, ale aj nočný život Staromestského námestia...

.

Peter Filipko

Peter Filipko

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Predovšetkým človek, Slovák, Európan, kozmopolita... Zoznam autorových rubrík:  Zápisník cestovateľaMoje názoryPoviedkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu